2.časť

6. october 2012 at 11:34 | Cinema Evans |  Hunger Games: Cato and Clove
//Zaujíma vás tá poviedka? Pokial áno a chcete čitať delej o Catvi a Clove, píšte komentáre. Inak stratí zmysel aby som ju ďalej písala.//
Mierotvorcovia nás odviedli rovno na stanicu. Moderátor Castor nás prinútil zamávať do kamier. Po pár minutách sme konečne nastúpili do vlaku. Lahla som si na tmavú koženú sedačku a pokúsila sa zaspať. Len spánok mi pomôže zabudnúť na moju monetálnu situáciu. No len čo som zavrela oči, vyrušil ma Castorov hlas.
-"Clove, poď somnou." Nemotorne som sa postavila zo sedačky a nasledovala ho."To je tvoja izba" kývol hlavou smerom ku dverám a podal mi kľúč."Mala by si sa prezliecť a o pár minút sa stretneme v jedálenskom vozni."Odomkla som dvere a vošla do izby. Podišla som k umyvadlu, aby som si opláchla tvár. Potom som otvorila skriňu a vzala si z nej pár vešiakov s oblečením. Hodila som ich na postel a vybrala si čierne legíny a bledomodrú košelu. Prezliekla som sa a mierila ku dverám.
Už som išla chytiť klučku keď sa dvere prutko otvorili a zhodili ma na zem.
-"Clove, prepáč" povedal Cato a dvíhal ma zo zeme. "len som ťa prišiel zavolať na večeru." Ale nie! Rozhovoru s ním som sa chcela vyhnúť.
-"Už idem" zamrmlala som a dúfala že sa nebude snažiť nadviazať rozhvor.
Keď sa potom skutočne nesnažil, bola som trochu sklamaná. Asi mi nnemá čo povedať, tak isto ako ja jemu. Prišili sme do jedálenského vozňa. Cez množstvo jedla ktoré som nikdy pred tým nevidela, skoro nebolo vidieť pozlátený stôl.
Sedel pri ňom Castor a Enobaria, naša mentorka.29 ročná žena s plavými vlasmi nás privítala a ukázala na stoličky.
-"Sadnite si."
Odsunula som jednu zo stoličiek, sadla som si a sledovala Cata. Všimla som si obrazovku po mojej ľavej ruke. Vysielali na nej žrebovanie z ostatných obvodov. Snažila som sa zapamätať si čo najviac vyvolených. Sústredila som sa len na obrazovku a úplne zabudla na všetkýchokolo mňa.
-"Aau!" Zavrčala som keď ma Cato šťuchol do boku. "Teba nezaujímajú ostatný vyvolený?"
Položil predomňa tanier a dal mi naň biele pečivo a kúsok mäsa.
-"Clove, na vyvolených sa budeme sústrediť v sídle počas príprav na hry. Zo žrebovania nič nezistíš" Pozrela som sa na neho a prevrátila očami. Zaujímavé že toho toľko vie. Do hlavy sa mi vrútili predstavy, ako ma Cato v aréne zabje. Ale to je blbosť. Nemôžem takto rozmýšlať. Som hladná, vyčerpaná...a možno je to z toho že som sa s Catom ešte neporozprávala. Rýchlo som vzala pečivo a pchala si ho do úst spolu s mäsom. Keď mi už na tanieri neostalo nič odsunula som sa od stola, postavila sa a išla smerom k mojej izbe.
-"Počkaj," zastavila ma Enobaria."ešte som sa s tebou aj Catom chcela rozprávať o stratégii."
-"Už teraz? Nieje na to vyhradený čas pred hrami?"
-"Ten čas práve začal" vyhlásila Enobaria "každá sekunda je dôležitá." Dokončila.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Advertisement