6.časť

6. october 2012 at 11:39 | Cinema Evans |  Hunger Games: Cato and Clove
Nikdy pred tým som výťahom nešla. No čo som v sídle väčšinu času trávim len tým. Viezli sme sa niekoľko poschodí pod zem. Hneď ako sa otvorili dvere výťahu privítali nás dve skupinky ľudí, naši štylisti.
-"Poď somnou." Mladá žena ma chytila za ruku a ťahala preč od Cata a Enobarie. Zlakla som sa, pretože som ešte nikdy nezostala sama so Sídelčanmi. "Ja som Kara. Budem dohliadať na všetky tvoje úpravy. Toto je Lyra, navrhne ti šaty. Mercedes sa postará o tvoje nechty, Aprileen o make-up a Laurius o vlasy." Hovorila rýchlo a typickým sídelným prízvukom. Nemala som šancu zaregistrovať mená mojich štylistov. Len som na nich hľadela a prikyvovala. Všetci boli zladení do oranžovej. Myslím, že kôli dotazníku, ktorý sme odovzdávali na recepcii. Vyplnila som oranžovú ako farbu,ktorú mám najradšej.
-"A sme tu!" Prehovorila jedna zo štylistiek. Lyra chytila do rúk nejaký ovládač. Ani neviem , kde ho zobrala. Niečo stlačila a tažké kovové dvere s veľkým nápisom : DISTRICT 2 sa odsunuli. Vošli sme do sály so stropom asi 35 metrou nad nami. Bolo to ako v nejakom svete dokonalosti. Všade dookola líčidlá, laky, šaty a pár zvláštnych vecí ktorých názov som netušila. Nevedela som ani k čomu slúžia.Drevený domček z ktorého sálalo teplo.Potom niečo pripomínajúce rakvu. Z toho mnou až prešli zimomriavky.
-"Čo je tamto?" ukázala som na rakvu.
-"Strašná vec." Zhrozila som sa ešte väčšimi keď mi Kara odpovedala. " Ale neboj sa, už to nepoužívame."
Preboha! V hlave som mala hrozivé predstavy ako do tej veci vkladajú krásne upravenú mŕtvolu a pália ju. Ale čo by to robilo v tomto "svete dokonalosti" ?
Keď Kara v tylovej sukni videla môj strach v očiach vyviedla ma z omylu. -"Kedysi bolo v móde mať snedú, opálenú pokožku a na to slúžilo solárium." Aha, solárium.O tom som už počula, no nevdela som že vyzerá takto. Spokojne som vydýchla a usmiala sa na štylistov. Vtedy som si všimla visačiek s menami pripevnených na tričkách. Teraz aspoň budem vedieť ako sa volajú. Kara ma poslala vyzliecť, aby si mohli prehliadnuť moje telo keďže s ním teraz budú pracovať.
Nevadilo mi to. Sú to štylisti , ktorý vidia každý rok nahých vyvolených. Za závesom som sa vyzlieka a predstúpila pred nich. Aprileen prezrela snáď každý kúsok môjho tela. Lyra merala moju výšku a obvody všetkého čo sa dalo. Krk,prsia,pás,boky,stehná,lítka, lakte aj zápestie. Potom si chvílu niečo šepkali a Mercedes mi podala župan.
"Máme dobrú správu" začala Aprileen " si krásna a nebude s tebou veľa práce."
Nevedela som ako mám reagovať. Tak som len prikývla a mlčala. Zaviedli ma úplne na koniec sály. Sadla som si na kreslo s koliečkami a zverila sa do ich rúk. Prešli dve alebo tri hodiny, keď sa končne otvorili dvere. Aprileen mi rýchlo, no jemne-aby nepokazila make-up- zakryla oči.
-"Čo sa deje? " nechápala som jej konanie.
-"Prišla Lyra s tvojim kostýmom na prehliadku. Nemôžeš ho ešte vidieť."
-"Ach ták!"Som zvedavá do čoho ma navlečú.
-"Postav sa, ale nechaj zavreté oči." Poslúchla som a nechala som sa obliecť.To čo som po chvíli videla v zrkadle bolo ponižujúce. Na hlave som mala železnú helmu po bokoch s niečím čo vyzeralo ako krídla. Čiernu kkombinézu zdobil zlatý opasok a na hrudi som mala pripevnené niečo ako pancier vytvorený zo šupín rýb. Z dosť veľkých šupín.Ostatní nebudú oblečení o nič lepšie. Preto som sa s kostýmom zmierila a poďakovala štylistom. Predsalen moje nechty a make-up boli nádherné.
 

Be the first one to judge this article.

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.
 

Actual articles

Reklama