February 2013

28/02/13

28. february 2013 at 20:42 | Cinema Evans |  Denník
Priala by som si byť aspoň z polovice tak šťastná ako sa tvárim.
Zrovna teraz potrebujem len to, aby somnou niekto pernamentne bol, zabával ma a prinútil myslieť na niečo iné ako... :/







Ale na druhej strane..
Konečne som si dala dokopy všetky vzťahy. A nielen na pohľad. Hlavne u seba to mám konečne urovnané s bývalým. Po vyše ako pol roku už naozaj.

Taylor Swift- come back,be here

26. february 2013 at 22:02 | Cinema Evans |  Music


By the way.. to video nieje oficiálne k pesničke. :)






You said it in a simple way.
4am, the second day.
How strange that I don't know you at all.
Stumbled through the long goodbye,
One last kiss, then catch your flight,
Right when I was just about to fall

I told myself don't get attached,
but in my mind I play it back,
Spinning faster than the plane that took you...

And this is when the feeling sinks in.
I don't wanna miss you like this.
Come back... be here, come back... be here.
I guess you're in New York today..
I don't wanna need you this way,
Come back... be here, come back... be here.

The delicate beginning rush,
The feeling you can know so much,
Without knowing anything at all.
And now that I can put this down...
If I had known what I'd known now,
I never would have played so nonchalance.

Taxi cabs and busy streets,
That never bring you back to me,
I can't help but wish you took me with you...

And this is when the feeling sinks in,
I don't wanna miss you like this,
Come back... be here, come back... be here.
I guess you're in London today..
I don't wanna need you this way,
Come back... be here, come back... be here.

This is falling in love in the cruelest way.
This is falling for you and you are worlds away.

New York... be here.
But you're in London and I break down,
Cos it's not fair that you're not around.

This is when the feeling sinks in,
I don't wanna miss you like this,
Come back... be here, come back... be here.
I guess you're in New York today,
And I don't wanna need you this way,
Come back... be here, come back... be here.

I don't wanna miss you like this.
Come back... be here.
Come back... be here.

20/02/13 :3

20. february 2013 at 16:02 | Cinema Evans
Už len dva dni a konečne prázdniny. :)
Dnes sme mali mať namiesto školy branné, či čo. Ale zrušilo sa to. Ja som z toho rada. Nechcelo by sa mi v tej kose behať 6 hodín po vonku. Večer idem na omšu a po nej pravdepodone domov. Som akási unavená... stále. V pondelok som bola na módnej prehliadke v Brne. Je to paráda sa len pozerať :33
Neviem sa dočkať Apríla. Možno sa konečne oteplí a budem si môcť dať novú riflovú bundu. Ale hlavne smer -----> Barcelona, Monaco,Benátky.

By the way.. zamyslite sa, prečo sú vlastne teraz "cool" knírky? Veď to je choré. :D


Ja som tomu zatial nejak nepodlahla. Ani neplánujem. Zato si plánujem objednať tieto rifle. Konečne som ich po roku našla na ebayi :)


Fashion 0.1

20. february 2013 at 14:54 | Cinema Evans |  Lifestyle







:)

Arrow of love - 1.časť

17. february 2013 at 13:28 | Cinema Evans |  Fantasy
* * *
"Som tu od toho, aby som zabíjala. Zabíjala šťastie a zničila ľuďom predstavu o láske. To je jediné čo môžem a musím robiť."
* * *
Šíp vyletel do tmy. S absolútnou presnosťou sa jej zapichol do srdca.
* * *

Otvorila som vchodové dvere nášho domu.
-"Tak ahoj Sopia.Dobrú noc."
-"Aj tebe Tyler." Usmiala som sa, vošla dnu a zatvorila za sebou. Vyzliekla som si kabát a odložila ho na vešiak v šatníku.
-"Čaute..!?" Zakričala som,no žiadnej odpovede som sa nedočkala. Nikto nebol doma, čo ma síce tešilo ale vzhľadom k neskorej nočnej hodine trochu znepokojovalo. Vybehla som po drevených schodoch do mojej podkrovnej izby. Zažla vianočné svetielka, ktoré vyseli nad mojou postelou počas celého roka. Ľahla som si. Privrela oči...






In fact, life is really simple :)

11. february 2013 at 17:57 | Cinema Evans |  Lifestyle
Keby spolu ľudia viac komunikovali, všetko by bolo jednoduhšie. Keby sme problémy medzi sebou riešili rozhovorom a nie robením naschválou, urážaním a ohováranim oveľa menej by sme sa trápili. Prečo keď sa na niekoho hneváme, riešime to s niekým úplne iným? Potrebujeme počuť, že práve my máme pravdu?
Prečo keď sa nám niekto páči, nejdeme za ním, nerozprávame sa, nepozveme ho von? Bojíme sa odmietnutia. Pretože my ľudia máme hlúpy zvyk, báť sa viac toho, čo je v našich predstavách ako toho, čo nás naozaj ohrozuje.
Nebuďme predčasne nešťastní, pretože to, čoho sa bojíme sa možno ani nestane a určite ešte nestalo.Častokrát sa trápime kôli hlúposti, ktorá nieje tak komplikovaná ako sme si ju sami zkomplikovali obyčajnými myšlienkami.

Hey :)

11. february 2013 at 16:12 | Cinema Evans |  Denník
I am back!!!
-Včera som si tu robila poriadok a medzi rozpísanými článkami som našla tri časti poviedky college life. Napísala som ich už asi pred pol rokom. A pochybujem, že to niekedy dopíšem. To len tak pre zaujímavosť.
:)
-čo ďalej? Hm. No, zrovna nemám moc stabilný psychický stav. Je mi divno. V škole je dosť nuda. Pomály ani známky nedostávam.

-Zajtra konečne na očkovanie. Áno, konečne! Čakám naň už tri týždne, no stále som bola chorá.

-4. mája máme birmovku. Tuším niekedy v apríli písomné skúšky. Hah, mala by som si zatiaľ aspoň prečítať tých 130 otázok.

-Začala som uvažovať, že si namiesto/okrem :D novej gitary poriadim husle.

so wonderful :)


0.3

10. february 2013 at 10:54 | Cinema Evans |  College life
-"Stále si rovnako krásna."
-"Čo?" Otvorila som oči a prevrátila sa na bok. Bola som v Nathanielovej izbe. "Ako..?!" Zasekla som sa.
-"Zaspinkala si na chodbe." Začal sa smiať. A ja som tam len tak ležala. Na postely vedľa neho. Akoby sa nič nestalo. Akoby som ho nikdy nenechala ísť. "Nemohol som ťa tam nechať."
-"Počkať, počkať! Čo to bolo s Juliette?" Nate sa znova začal smiať.
-"Si roztomilá. Ale strašne sa míliš. Bol som na ceste za tebou, no tvoja sestra sa na mňa vrhla."
Fuj, ako mohol o mojej sestre hovoriť ako o nejakej..?
-"Aha. A prečo som vlastne tu?"
-"Vravel som. Zaspala..."
-"Prestaň." Skočila som mu do reči. "Vieš ako to myslím."
Usmial sa a chytil ma za ruku. -"Chýbaš mi. Prečo sme sa vlastne rozišli?"
-"Nate.." Vydala som zo seba nuerčitý zvuk pripomínajúci niečo medzi povzdychom a úškrnom. "..nesnaž sa. Odchádzam." Nemotorne som sa posadila a chystala sa odísť."Bude lepšie ak sa mi budeš vyhýbať. " Postavila som sa a kráčala ku dverám Nateovej izby.
-"Nie, počkaj." Tiež sa postavil a dobehol za mnou. Chytil ma za boky a pritlačil k stene. Skôr ako som mu stihla povedať, aby ma pustil som pocítila jeho pery na mojich. "Milujem ťa Cinema Evansová."
Čože?!
Asi pol minúty som na neho hľadela s otvorenými ústami. Nadýchla som sa aby som mu povedala dlhý preslov o tom, že už by to nebolo ako predtým. No nevyšla zo mňa ani hláska.
Zvrtla som sa a rýchlo vybehla z jeho izby.

0.2

10. february 2013 at 10:54 | Cinema Evans |  College life
-"Cinemáá!" Caroline sa mi hodila okolo krku akoby ma videla po prázdninách prvý krát. Pritom sme spolu strávili skoro celé leto.
-"Ahoj" Zasmiala som sa a rovno sa šla vybaliť, nech to mám za sebou. "Stretla som Neta a.."
-"Uuuu"
-"Caroline, neskáč mi do reči, prosím ťa." V tomto si boli moja sesra a najlepšia kamarátka podobné. Správali sa na ich vek nemožne detinsky."No a.. " pokračovala som " Nate ma pozval večer k nemu na izbu."
-"Čože?" Caroline zostala stáť s otvorenými ústami a nechápajúc na mňa hľadela jej tmavo-zelenými očami.
-"Hej, robil si srandu ako obvykle a keď som bez pozdravenia odchádzala, zakričal, že sa mám večer zastaviť." Chytila som tašku so spodným prádlom a vytiahla z nej podprsenku s čiernom čipkou.
-"Myslíš že sa mu bude páčiť?" Obe sme dostaly záchvat smiechu. Akoby sme boli znova prváčky.
-"Ak za ním pôjdeš, rozhodne si musíš vziať aj toto" Načiahla ruku do mojej tašky vytiahla červený kus látky.
-"Hej, tie tangá sú od neho." Zamračila som sa. Vybavil sa mi obraz Nateovej izby. Nás dvoch ako sme sa naháňali, hádzali po sebe podušky a šteklili sa."Myslíš že by som za ním mala ísť? Čo môže chcieť?."
-"Bež k nemu aj teraz, Cinema." Caroline ma chytila za ruku a usmiala sa. "Viem že chceš."
-"Ale nekecaj, už som niekde úplne inde." Mala pravdu ale nikdy by som to nepriznala.Vložila som do skrine pár tričiek, vzala si uterák a išla do sprchy. Rýchlo som zo seba spláchla pot z dlhej cesty na internát. Umyla si plavé, dlhé vlasy a oholila nohy. Obmotala som sa uterákom a podišla k skrini aby som si vybrala niečo na oblečenie.
-"Vieš že Nateovi sa budeš páčiť v čomkolvek."
-"Nedáš s ním pokoj však?" Priložila som si ruku k ústam aby som zakrila úsmev. Po dlhom hypnotizovaní môjho oblečnia som vybrala všiak so šatami s pávím vzorom.
-"Nezabudni na toto." Hodila po mne podprsenku a tangá.
Prižmúrila som oči a mykla hlavou. -"Na to by sa nedalo zabudnúť."
Znova sme chytili riadny záchvat smiechu. Popri tom som pozrela na hodiny.
-"Preboha, už je 6 preč " vyhŕkla som " mali by sme na večeru."
-"Tak poďme." Caroline mi šťuchla do boku. Rýchlo som vstala a poobliekala sa. Akonáhle sme vypadli z izby, zostala som zarazená tak ako nikdy.
Moja malá sestrička stála pri schodisku, opierala sa o zábradlie a flirtovala s tmavovlasým chlapcom. Chlapcom menom Nate.
-"Ale!" Chytila som Juliette za rameno. "Čo vy tu?"
-"Počkať, vy sa poznáte?" Čo to malo byť? Nate sa tváril akoby nás spolu nevidel.
-"Hej, je to moja sestra." Našpúlila som pery, zvrtla sa na 10 centimetrovom opätku a pokračovala v ceste do jedálne najrýchlejšie ako sa dalo.
-"Počkaj" dobehla za mnou Caroline. "Len sa spolu bavili."
-"Nechaj ma tak." Konečne som dorazila do jedálne.Zobrala som si tanier a naliala doň asi tri deci slepačieho vývaru. Ako obvykle som si sadla k stolu pri okne a začala jesť. O chvílu si prisadla aj Caroline. Priam som jej videla do hlavy. Ako hľadá správne slová, ktoré by mi povedala na upokojenie.
-"Cici, pôjdeš za ním však? Musíš!" Ani nečakala na moju odpoveď. "Kludne ťa tam aj odnesiem. Bude ti lepšie ak sa porozprávate."
Len som sa na ňu usmiala a pokračovala v jedení. Nebola som zrovna hladná. Nemala som snahu si brať druhé. Ani som si nevšimla čo to bolo.
-"Maj sa Carol." Odložila som tanier z polievky a ponáhľala sa k Nateovej izbe. Keď som vybehla na piate poschodie, celá zadýchaná, došlo mi že je ešte na večeri. Oprela som sa o stenu vedľa jeho dverí a zviezla sa po chrbáte na podlahu. Zavrela som oči..

0.1

10. february 2013 at 10:49 | Cinema Evans |  College life
Na strechu harvardského internátu dopadali kvapky dažďa. Boli dve hodiny popoludní.
-"Hej, čičí!" Zakričal Nate. Ja a Julietta sme kráčali pár metrov pred ním. Na jeho arogantné spôsoby som bola zvyknutá, no nechcela som aby sa takto sprvával k mojej sestre. Bola odo mňa len dva roky mladšia ale snažila som sa ju chrániť akoby mala 10. Prvý rok na Harvarde bol pre mňa ťažký. Chcela som ho aspoň Juliette trochu ulahčiť.
-"Kroť sa Nathaniel!" Okríkla som ho.
-"Cinema Evansová!" Zasmial sa. "Skoro som ťa nespoznal."
No jasné. Nate si zo mňa neuveritelne rád uťahoval.
-"Kto je to?" Spýtala sa ma Julietta. Ja som len pokrútila hlavou a ťahala ju preč.
-"Hej, Evansová! Večer ťa čakám v 516." Pri tých slovách sa mi podlomili kolená. A ešte viac ma rozhodilo, keď som si uvedomila, že ich počula aj Julietta. Čakala som na jej reakciu, no prekvapivo žiadna nebola. Neviem či sa na to len hrala, alebo to naozaj nejako prepočula.
-"Ten Nate sa mi páči." Zachychotala sa ako malá stredoškoláčka. "Ale,nikomu to nehovor."
Neviem, čo ma zarazilo viac. Jej detinské správanie alebo jej sympatie k Nathanielovi? Usmiala som sa na ňu a ukázala smerom na dvere s čislom 120.
-"To bude asi tvoja izba. Prídem pre teba pred večerou."
-"Cinema, ja už niesom malá. Do jedálne trafím aj sama!" V tom momente som sa cítila ako stará mama. A vážne som sa tak správala. Bola to predsa moja malá sestrička. Nechcela som sa prizerať tomu ako opakuje moje chyby.
"Prepáč." Otočila som sa a vybehla na tretie poschodie k mojej izbe číslo 348. Klúče som mala hodené niekde v kufri a nemala som najmenšiu chuť sa v ňom teraz hrabať. Spoliehala som sa na to, že moja spolubývajúca Caroline už je v izbe. Zaklopala som a dúfala že mi otvorí...