June 2013

books ♥

29. june 2013 at 12:30 | Cinema Evans |  Photography
Vybrala som niekoľko pre mňa dokonale krásnych obrázkov s knihami. :)





:)

Pretože ony nás často držia nad vodou. Pretože ony sú často naši jediní priatelia. Pretože ony nás inšpirujú. Pretože ony nám rozširujú slovnú zásobu a zlepšujú pravopis. Pretože ony nás dokážu zabaviť na celé hodiny. Pretože ony nás nútia rozmýšlať.

Summer in paradise - 3.časť

28. june 2013 at 14:15 | Cinema Evans |  summer in paradise





-"Kde máš maminu?"
-"Povedala som jej, že sa s tebou chcem rozlúčiť. Osamote. Chápeš?" Žmurkla som a pousmiala sa.
-"Ou, áááha." V očiach mal iskričky. "A kam sa chceš ísť... rozlúčiť?"
Rozhliadla som sa okolo seba. Patrik býval v rodinnom dome na odlahlejšej ulici. Počas dňa tadiaľ neprešlo moc ľudí. Práve sme stáli za jeho domom, na parkovisku, kde stálo len auto jeho rodičov. Veľa vysokých stromov, tak prečo nie?
-"Tu?"
Tiež sa rozhliadol a pochopil, že to nieje až taký zlý nápad. Bez nejakých ďalších otázok ma pritlačil k stene a začal bozkávať. Strčil mi ruku pod tričko a okamžite som cítila jeho vzrušenie. Kľakla som si aby sa mi ľahšie rozopínali jeho nohavice. Popritom som ho bozkávala na bruchu. O niekoľko sekún som sa ocitala na zemi. Z úst mi vychádzali tiché vzdychy. Musela som sa kontrolovať. Predsalen sme boli vonku. Jednu ruku som mala v jeho blonďavých vlasoch a druhou som mu asi poriadne doškriabala chrbát. Robil to rýchlo, tak ako sa mi to páčilo. Zaklonila som hlavu, privrela oči, zatriasla sa a cítila že aj on už to má za sebou. Dal mi pusu na líce a ľahol si vedľa mňa.
-"Ó, bože... ľúbim ťa!"
Zasmiala som sa. "Aj ja teba. Neviem, čo budem robiť bez tvojho tela v Californii."
Tiež sa zasmial. "Vedel som, že ma od začiatku len zneužívaš."
-"Presne tak. Prepáč." Otočila som sa bruchom k zemi a načiahla ruku ku kabelke ktorá ležala kúsok ood mňa. Vytiahla som mobil a skontrolovala hodiny. "Ale nie. Už musíme ísť. Je kopu hodín."
-"To je škoda. Myslel som, že sa stihneme ešte raz rozlúčiť."
-"No, ja si myslím, že keby to spravíme rýchlo.." Nestihla som ani dopovedať vetu a znova bol vo mne. Bozkával ma na krku a ja som mu zarývala nechty do chrbta, aby som si tak vykompenzovala to, že nemôžem kričať. Trvalo to necelé dve minúty.

***

-"Musím si ešte skočiť dnu pre doklady."
-"Dobre."
Ja som sa zatiaľ trochu upravila. Prečesala a utrela rozmazanú očnú linku. Nečakala som dlho.
-"Môžme ísť."
Nemôžme, musíme. Pomyslela som si. Ale nechcela som ten hnusný fakt vysloviť nahlas. Ešte stále som verila, že strávim leto doma...

welcome wonderful life!

28. june 2013 at 12:30 | Cinema Evans |  Lifestyle

Tak a máme to za sebou! Ja osobne mám za sebou prvý rok na strednej. Rýchlo to ubehlo. Vysvedčenie mám najlepšie za posledných, hm, 5 rokov! Po dlhej dobe mám PVD (prospela veľmi dobre) tak hádam niekto tú snahu ocení. Popravde, učila som sa asi len posledné dva týždne.Ako ste na tom Vy s vysvedčením? :)

V priebehu nasledujúcich dní sa tu objavia prednastavené články. Viem, že nebudem mať príliš čas ani náladu niečo písať a tak som si dobredu zopár článkov napísala. Ako napríklad aj tento. Práve teraz niekde nakupujem alebo obedujem v sushi bare. Večer pôjdem na beach party. Milujem dnešok! ♥ ♥




facebook cover Lana del rey

27. june 2013 at 14:20 | Cinema Evans |  Photography
Takto to dopadlo, keď som sa dnes nudila. Porobila som zopár fb cover s Lanou. :)












Snáď to k niečomu je. :D

Summer in paradise - 2.časť

27. june 2013 at 10:30 | Cinema Evans |  summer in paradise



Bol predposledný deň školy. Posledný, pred vysvedčením. Umývali sme lavice a domov nás pustili už o pol jedenástej. Pobrala som si posledné veci, čo mi ostali v skrinke a vyšla pred školu, kde ma čakal Patrik. Objala som ho.
-"Ahoj"
-"Ahoj Sofi, ako bolo v škole?"
Pokrútila som hlavou. -" Niako. Nuda. Poďme!" Potiahla som ho za ruku.
-"A kam by si chcela ísť?"
Neodpovedla som. Len som ho stále ťahala za ruku smerom k miestu kde sme sa prvý krát stretli. Do kaviarne v centre. Bola jeseň. So spolužiačkou Laurou sme tam chodili po škole skoro každý deň. Patrika sme tam občas stretli s jeho sestrou. Vždy som si myslela, že je to jeho priateľka. Tak som si ho veľmi nevšímala. Až do siedmeho Októbra. V ten deň ma pozval na rande. Dovtedy sme spolu ani raz nehovorili. Nebola to žiadna knižná lovestory. Proste sme sa zoznámili a začali spolu chodiť. Ale napriek tomu, nezaslúžime si lepší koniec ako ten, čo nás už čoskoro čakal?
Cesta do kaviarne trvala niečo cez desať minút. Nekonečne dlhých minút. Nevedela som, ako vlastne začať celý ten rozhovor. Patrik mal pravdu. Nebolo sa moc o čom na túto tému baviť. Jednoducho - buď si povieme zbohom teraz alebo keď sa vrátim. Boli dve možnosti. Rovnako kruté.
-" Hej! tu som nebol večnosť." Povedal, keď sme dorazili.
Usmiala som sa. -"Veď ani ja." Rozbehla som sa k stolu pri okne. Bol môj najoblúbenejší. Sadli sme si oproti sebe a ja som začala listovať nápoovým lístkom.
-"Nevieš to už naspamäť?" Spýtal sa.
Vedela som. Vedela som aj čo si dám. Kokosové Latté. -"Viem. Ale snažím sa to celé oddialiť." Stôl pri okne mal výhodu - mala som sa kam pozerať, keď som sa cítila trápne. A práve teraz taká situácia prišla. -"Je to moc poznať."
-"Nie." Povedal ironicky. "Sofia pozri sa na mňa." Musela som. Ale snažila som sa vyhnúť očnému kontaku. "Chceš sa rozísť?"
-"Nie."
-"Tak prečo to práve robíš?"
-"Čo robím?" Nechápala som, čo tou otázkou myslel.
-"Rozchádzaš sa somnou. Vzala si ma na miesto kde sme sa prvý krát stretli, pretože vieš a chceš aby bolo aj posledné. Vôbec sa somnou nerozprávaš. Rozmýšlaš, pravdepodobne, nad tým, ako začať a celá si nervózna."
Pravda.
-"Sofia, chceš sa teda rozísť?"
-"Nie ja nechcem. Ale..." Rozplakala som sa.
-"Sofi, čššš." Prisunul si stoličku bližšie ku mne a objal ma. "Nemusíme sa rozchádzať. Nemusíme nič. V septembri ťa budem čakať na letisku. Dobre?"
Prikývla som. -"Poďme odtiaľto preč."
Skôr ako prišla čašníčka sme sa postavili a išli sa radšej prejsť.
-"Ľúbim ťa."
Po dlhej dobe som sa naozaj úprimne usmiala. "Aj ja teba!"
Do tej chvíle som netušila, ako to s nami bude. Nebola som si istá. Neverila som. Ale zrazu som bola presvedčená o tom, že keď sa vrátim z Californie, Patrik tu stále bude. Pre mňa. Bol som presvedčená, že to zvládneme nech sa cez leto stane čokolvek.
Prechádzali sme sa. Smiali sme sa. Bavili sme sa. Ako už dlho nie. Domov som prišla okolo ôsmej.
-"Dobre že ideš Sofia." Zakričala mama hneď ako som otvorila dvere. "Rýchlo si bež dobaliť všetky veci."
Vyzula som sa šla za ňou do obývačky, -"Mám na to celé zajtrajšie poobedie. Teraz sa mi nechce."
Povzdychla si. Tvárila sa divne a ja som sa začala báť toho, čo mi práve išla povedať. -"Presunuli náš let. Odchádzame už zajtra o jednej." Wow, až tak zlé som to nečakala. Zrazu tu bolo o problém naviac. Chcela som byť posledný deň na Slovensku aj s Tarou aj s Patrikom. Dlhšie ako hodinu. Predsa sa s nimi dva mesiace neuvidím.
-"A ešte nemáme nikoho, kto nás zavezie na letisko."
-"Nechceli sme ísť taxíkom? Simon ti to potom určite rád preplatí."
-"Chcela som tým povedať, že by si mohla navrhnúť Patrikovi aby nás odviezol. Zaplatím mu benzín a budete dlhšie spolu. Chodíš s ním ešte nie?" Uškrnula sa.
A tak som si mohla z pomyselného zoznamu problémov, jeden znova zmazať.
-"Hej chodím. Mami, si super. Idem mu napísať." Cez mobil som sa prihlásila na facebook a napísala mu.

Sofia Kollárová: Ahoj, odlietam už zajtra o jednej. :( Ale, ak by sa dalo, mohol by si prosím mňa a mamu zaviesť na letisko?

Odpísal asi po pol hodine.

Patrik Jantár: Áhoj, jasné. Dúfam, že trafím do Viedne. :D Ale nemal by to byť problém. So ségrou sme tam boli asi dva krát na koncerte.

Sofia Kollárová: Si super! Ďakujem. Teším sa na tú cestu.

Patrik Jantár: :)

Blue Jeans

27. june 2013 at 9:00 | Cinema Evans |  Music

♥♥♥
Blue jeans, white shirt
Walked into the room you know
you made my eyes burn
It was like, James Dean, for sure
You're so fresh to death and sick as cancer
You were sorta punk rock, I grew up on hip hop
But you fit me better than my favourite sweater and I know
That love is mean, and love hurts
But I still remember that day
We met in December, oh baby!
♥♥♥


Summer in paradise - 1. časť

26. june 2013 at 15:42 | Cinema Evans |  summer in paradise

Zabuchla som dvere najsilnejšie a najhlasnejšie ako sa dalo. Sadla som si na posteľ. Nie, hodila som sa na ňu s plačom. Mama ešte niečo kričala. Nerozumela som jej. Opäť sme sa pohádali. Bolo niekoľko dní do konca školského roka a hneď na začiatku prázdnin sme mali odcestovať k maminmu frajerovi do Californie. Dozvedela som sa to len pred pár týždňami a stále som sa s tým nezmierila. Nechcela som tráviť leto na druhom konci sveta, kde nikoho nepoznám. Nechela som bývať u Simona, maminho blbého prachatého frajera. A vôbec som nechcela zničiť už aj tak skoro rozpadnutý vzťah s Patrikom. Práve som načiahla ruku k vreckovkám aby som si utrela slzy, keď mi mama vletela do izby.
-"Vieš, že nemám rada keď sa tu zatváraš Sofia!" Povedala miernejším tónom ako som čakala. "Máš tu strašný bordel. Pred tým než odídeme tu bude čisto. A mala by si sa začať baliť. "
-"Ja sa predsa nemám kam baliť. Nikam nejdem." Odfrkla som.
Mama sa zasmiala. -"Ja ti ale nedávam na výber." Kývla hlavou smerom k mojej skrini s oblečením a odišla.
Zobrala som si na kolená notebook a prihlásila sa na facebook. Patrik bol online a tak som mu napísala.

Sofia Kollárová: Ahoj, California je istá.

Patrik Jantár: Ahoj, myslíš že to ustojíme?

Sofia Kollárová: Chceš to vzdať alebo sa ešte cez leto poriadne vytrápiť?

Patrik Jantár: ...

Sofia Kollárová: Keby sme cez leto spolu, náš vzťah by to posilnilo. Myslím. Ale takto sa budeme baviť každý sám a zistíme že nám je samým lepšie.

Patrik Jantár: Je veľká pravdepodobnosť, že máš pravdu ale ja narozdiel od teba všetko nevzdávam. Pretože keď sa niečo rozbije, snažím sa to opraviť, pred tým než to zahodím.

Sofia Kollárová: Za toto ťa milujem.


Patrik Jantár: Takže zajtra ťa čakám pred školou, pôjdeme sa prejsť na zmrzlinu a ešte to predebatujeme. Aj keď ja si myslím že nieje o čom.Teraz musím ísť. Ahoj :*

Sofia Kollárová: No okay, ahoj :* :)

Do očí sa mi znova tlačili slzy. California je pekné miesto. Priam snové. Čakali ma tam dokonalé dva mesiace. V dokonalom dome. S dokonalým výhľadom rovno na pláž. Dokonalé všetko, no nie pre mňa.
Na facebooku mi vybehla nová správa. Bola od mojej najlepšej kamarátky.

Tara Beryová: Ahoj, moje ňuňu, ako sa máš? Čo nové? Dlho sme nič nepodnikli! :D

Sofia Kollárová: A dlho ani nepodnikneme -_-

Tara Beryová: Spravila som niečo? :O

Sofia Kollárová: Nie, o tri dni predsa odchádzam do tej Californie.

Tara Beryová: Niekomu sa žije teda. Závidím ti. Ale ešte predtým chcem s tebou byť aby si vedela. Takže zajtra káva?

Sofia Kollárová: Zajtra ťažko. Idem s Patrikom... Áno, niekomu sa žije super. Len ja to asi nebudem.

Tara Beryová: Nebuď podráždená. Californské slniečko ti prospeje. Možno sa aj opáliš... Ajaj, Patrik. Ten to ako berie?

Sofia Kollárová: Zdá sa byť celkom nad vecou. Myslí, že to zvládneme. Ale my to predsa nezvládame ani teraz. A to som ešte tu.... Teraz si ma trochu pobavila že: "možno sa aj opáliš" :D ja dufám, že nie. Mám rada moju bielu upíriu farbu.

Tara Beryová: Ak on verí, že budete v pohode, mala by si aj ty.... Viem, že jedine ja ťa viem potešiť! :D

Sofia Kollárová: Slúb mi, že mi budeš každý deň písať úplne o všetkom! A v piatok by sme mohli zájsť na tú kávu. :) Ešte sa dohodneme. Idem sa trochu pobaliť, nech mama nemá nervy. Ahoj. :)

Tara Beryová: Dobre, dobre. Pá :)

Notebook som odložila vedľa na stolík a otvorila som skriňu. Povyberala som zopár letných šiat, tričiek.... Nie veľa. Aj tak si v Californii pokupujem nové veci. Aspoň takú radosť si spravím. Možno by som mala byť zlatokopka ako moja mama. Pousmiala som sa. Ona predsa nieje zlatokopka. Konečne našla pravú lásku, to boli jej slová.Je predsa bežné, nájsť si frajera cez golddigger.com.
Vybrala som z pod postele bordový kufor na koliečkach a poukladala doň veci. Popri tom mi padli do oka šaty, ktoré som si chcela obliecť na odovdzávanie vysvedčení. Boli takej zvláštnej orandžovo-rúžovej farby. Mali jednoduchý strih, s tenkým opaskom na bokoch a vyzerala som v nich dospelo. Tešila som sa ako si ich oblečiem. Aspoň budem posledný deň na Slovensku pekná.

birds vs. floral?

26. june 2013 at 12:36 | Cinema Evans |  Fashion
Pomaly každý deň nový článok! Tlieskam si! :)

Dnes sme mali ísť zo školy pozrieť hrad. O deviatej sme sa stretli v meste, no učiteľke potom neikto volal, že o desiatej sa má vrátiť do školy tak sme si len šli na chvílu sadnúť do čokoládovne a pustila nás domov. Niekomu sa žije že?! :D Spolužiačke šiel autobus až o dve hodiny a nechcela som ju nechať samú čakať v meste tak sme spolu šli popozerať obchody. Narazila som na dvoje super šaty a neviem ktoré z nich si mám kúpiť. Najradšej by som oboje ale rozjodla som sa byť aspoň trochu rozumná a nekupovať si úplne všetko čo sa mi páči.


Ktoré mi viac pristanú?

A inak v orsay som si kúpila opasok, vyfotím ho keď ho budem mať na sebe. ;)


summer cleaning

25. june 2013 at 18:55 | Cinema Evans |  Lifestyle
Do sweet summer holidays ostáva už len pár dní. No ešte pred stanovačkami, chatovačkami, kúpačkami, opalovačkami a celým tým prázdninovým úžasným životom....
Čo takto sa pozrieť objektívne do svojej skrine s oblečením a trochu to pretriediť? Vyhádž všetko na posteľ a pripomínam OBJEKTÍVNE vytrieď veci o ktorých vieš, že už ich na seba nikdy nedáš. Viem, že to nieje ľahké. Ešte dodnes som mala v skrini moje najoblúbenejšie šaty, ktoré majú už pravdepodobne tak 7-8 rokov a samozrejme sú mi malé. Ale rozhodne som nechcela aby zbytočne zaberali miesto nejakým novým letným outfitom! ;)


Tu je moja kôpka vytriedených vecí.




A toto mi ostalo na leto. Zatiaľ. Ešte sa v piatok pôjde na nákupy. ;))




Čo som ešte našla popri prehrabávaní sa oblečením bola trigovica môjho bývalého. Dostala som ju od neho k meninám. (Sama som si o ňu požiadala. Ktorá by nerada spávala v trigovci svojho chlapca že?) :D

(im)perfection

24. june 2013 at 20:17 | Cinema Evans |  Lifestyle
Či sa nám to páči alebo nie, všetci máme nejaké nedostatky. Niektoré tvoria našu osobnosť a robia nás tým, kým sme. No niektoré nás obmedzujú, trápia a znižujú sebavedomie. Väčšinou si ich nesieme celým životom. A väčšinou práve tieto nedostatky sú tými, ktoré by si ostatní ani nevšmli, keby na ne sami neupozorňujeme. Ani ja nemôžem povedať, že som so sebou úplne, do bodky spokojná. Hoci by som rada. To, že nemám prirodzene ryšavé vlasy som už riešiť prestala a radšej si ich už ani nefarbím aby sa mi totálne nezničili. To čo mi vážne vadí, sú hnedé oči. Áno, naozaj! Nieže by som z toho mala nejaké depresie. Ani sa tým denno-denne netrápim. Ale skutočne mi to vadí. Moji rodičia, tiež starý rodičia ich majú zelené. Presne také, aké by som chcela. Zaujímavé!

Viem, že sú tu pre mňa nedioptrické čočky, ktoré si kedykoľvek môžem zaobstarať, no akosi sa na to necítim. A tak si asi budem musieť ďalej kráčať životom s fuj hnedými očami.