July 2013

opäť len Lana ♥

22. july 2013 at 17:30 | Cinema Evans |  Music

off to the races

Keep your pain and run, part two

16. july 2013 at 19:52 | Cinema Evans |  Keep your pain and run
Zostala som stáť medzi dverami. Triasli sa mi kolená a bolo mi akosi chladnejšie. Vedela som, že ma sleduje. No ja som sa snažila vyhnúť očenému kontaktu. Spomienky z toho dňa boli späť. Znova bolo všetko živé. Lana, bež! No tak, bež! Zavolajte niekomu. Lana on...
- "Lana!" Strhla som sa. "Si tu? Čo sa vlastne medzi vami stalo? Nikdy si mi to nepovedala."
Príliš som nevnímala, čo hovorí.
- "Lana, Lana ,Lana! " Zatriasla somnou. "Nemôžeš tu takto stáť zvyšok dňa. "
- " Hej." Mykla som hlavou aby som sa trochu dostala z toho tranzu a presunula sa k lavici. Niekoľko minút som sedela a snažila sa usporiadať myšlienky. Všetko bolo zahmlené. Videla som len obrazy, spomienky a počula všetky tie výkriky. Keď do triedy vstúpila profesorka trochu som začala vnímať. Sústredila som sa na jej pohyby a slová aby som sa odreagovala od zmätku v mojej hlave.
- " Ako ste si už mohli všimnúť, po roku sa k nám opäť vrátila Victoria....." Jej slová sa však rozplynuli a ja som počula ako si niektoré decká začali šepkať. Pozerali striedavo na mňa a na ňu. Nemohla som tomu uveriť. Bolo to ako sen. Alebo ako nejaký blbý vtip. Všetko, čo som dosiahla za ten rok bolo k ničomu. Odpútala som sa od minulosti. Od spomienok. Dokonca som začala spávať. Nebudila som sa uprostred noci a nekričala. Ako si dovoľuje vrátiť sa aj po to posledné, čo mi ostalo a zničiť to. Zničiť môj život. Druhý krát.
Zavrela som oči a položila hlavu na lavicu. Cítila som bolesť. Aj tá bola späť.
-"Lana?" Počula som svoje meno. A na chrbáte pocítila niečiu ruku. Akonáhle som si to uvedomila, odtiahla som sa. Nanešťasie som jej zrazu hľadela do očí. Bolo vidieť, že je rovnako vystrašená ako ja. Nepovedala som nič. Len som čakala, čo bude nasledovať.
-"Asi by sme sa mali porozprávať, však?" Usmiala sa. Tak ona sa usmiala. Usmiala sa, akoby sa mi chcela ospravedlniť za to, že ma obliala čajom alebo niečo také. Vôbec sa netvárila, že sa cíti byť vinná za zničenie môjho života.
-"Asi nie!" Vypadlo zo mňa. "Ty si len tak prídeš, nahodíš milý úsmev a myslíš, že ti všetko odpustím? Načo si sa vracala ty mrcha. Vypadni. Nechcem ťa tu. Nechcem mať s tebou už nič spoločné." Kričala som na ňu tak, ako nikdy na nikoho. Zaskočilo ju to. Neviem, čo čakala.
- "Lana, Lana!" Zúfalo opakovala moje meno.
- "No čo je? Nevieš nič iné povedať? Samozrejme. Aj tak nič, čo by si povedala už nevráti späť, čo si spravila. Daj mi pokoj." Začali mi tiecť slzy."Budem rada, ak sa mi budeš vyhýbať. " Dodala som a sledovala ako to vzdáva a odchádza. Vzdala to dokonca na niekoľko týždňov kedy som ju mimo triedy videla veľmi málo. Až do jedného nešťastného Novembrového pondelku.


Stories

15. july 2013 at 14:45 | Cinema Evans








Myslím, že momentálne je strata času spoliehať sa na to, že ktorákoľvek z týchto poviedok bude mať pokračovanie. Viem, že sa im pravdepodobne nebudem ďalej venovať. Svoj názor by som zmenila, iba ak by bol o niekotrú z poviedok nejaký veľký záujem, o čom teda pochybujem...
;)



Keep your pain and run, part one

15. july 2013 at 12:21 | Cinema Evans |  Keep your pain and run

°°°
Schylovalo sa k melancholickejšiemu obdobiu. Bol druhý september a tým sa začínal môj tretí rok na strednej. Stála som v predsieni a veľkými smaragdovými očami sledovala svoj odraz v zrkadle. Bola som so sebou spokojná. Bola som pekná. Mala som na sebe krátke čierne šaty s čipkou. Mierne zvlnené, ohnivé vlasy mi siahali až k bokom. Zopár tetovaní a piercing v pupku, ktorý teraz nebolo vidno. Obula som si lesklé, červené baletínky s mašličkou a šla do garáže. Stálo tam niekoľko luxusných áut. Do jedného z nich som nastúpila, naštartovala a vyrazila do školy. Pustila som si CD The Beatles a nahlas si spievala Yesterday. Cesta netrvala príliš dlho. Škola bola len pár ulíc od nášho domu. Zaparkovala som a akonáhle som vystúpila z auta, rozbehla sa ku mne Candy. Dievča, ktoré sa až príliš snažilo byť mojou kamarátkou. Bola ako jej meno. Sladká, priam presladená. Blonďavá a rúžová.
- "Lana, Lana! Ahoj!" Pozdravila ma a vzápätí objala. "Ako si trávila prázdniny?"
- "Ahoj. Veď vieš. Bola som u tety v Californii. Ty ako?"
-"Nič zvláštne. Len som sa flákala." Hlúpo sa zasmiala. A snažila sa skrývať rozpaky. Všetci sa na nás pozerali. Všetci prváci. Konkrétne na mňa. Bola som zvyknutá. Vedela som, že svojim vzhľadom pútam pozornosť a páčilo sa mi to.
-"Hm, tak pôjdeme do triedy?" Navrhla som. "Akosi sa mi točí hlava. Rada by som si sadla."
-"Vážne chceš? "
Príliš som nepochopila, ako to myslela. "Čo?"
-"No vieš. Zabudla som Ti niečo pvedať."
Nadvihla som jedno obočie a len pokrútila hlavou. Vzala som Candy za ruku a ťahala ju do triedy.
-"Počkaj. No.." Zasekla sa. Počula som ako preglgla. Akoby mi práve išla oznámiť, že mi zdochla rybička. Či čo. "Ona je späť! Vrátila sa."
-"O čom to tu prosím ťa, kecáš?"
-"No, ona." Ešte vždy som nemala tušenie, o čom alebo o kom to točí. No akonáhle som vkročila do triedy, pochopila som. Bola tam. Sedela v tretej lavici. Hneď vedľa okna, ako kedysi. Keď som ešte sedávala vedľa nej.

Goodbye..

14. july 2013 at 12:27 | Cinema Evans |  Lifestyle


Je to vážne zvláštny pocit...
Vždy som chcela vedieť, ako sa cítili vtedy žijúce fanúšičky Jamesa Deana, keď havaroval. Vôbec som si nevedela predstaviť ten šok..





zdroj: Topky.sk
VANCOUVER - Kanadský herec Cory Monteith (†31), ktorý sa preslávil rolou stredoškolského študenta Finna v hudobnom televíznom seriáli Glee, bol v sobotu nájdený mŕtvy v hoteli vo Vancouveri. Informovala o tom dnes agentúra Reuters s odvolaním sa na miestnu políciu.



Ale, ale! ♥

8. july 2013 at 18:52 | Cinema Evans |  Denník
Asi som zaľúbená. ♥

Po vyše roku sa mi to opäť prihodilo. Ako no, ono tu po celú dobu boli nejaký potencionálni budúci bývalí ale teraz ... Je to iné. :) Ach!


Trees :)

8. july 2013 at 10:34 | Cinema Evans |  the way I look



Imagine Dragons - Radioactive with lyrics

7. july 2013 at 20:29 | Cinema Evans |  Music

zasratá cirkev...

7. july 2013 at 19:30 | Cinema Evans |  Lifestyle


Áno, verím v Boha. Aspoň myslím, že verím. Chodím do kostola a snažím sa žiť, snáď celkom slušne. Ale dnešná omša ma úplne znechutila. Hnevá ma, že má cirkev stále niečo proti homosexualite! Predsa je to úplne prirodzené. Nemajú snáď ináč orientovaní ľudia právo na lásku? Majú to v sebe, sakra, potláčat a ísť proti tomu, ako sa narodili? Je to snáď nejaká choroba, ktorá sa dá vyliečiť? Alebo si to snáď tí ľudia sami vybrali? NIE! NIE! NIE! Niektorí by sa mali vážne vzpamätať a nebyť zahľadení do svojich sprostých názorov...
Neviem, čo sa stále riešia manželstvá homosexuálov a adopcie.. Pre tých, čo si myslia, ako moja učitelka náboženstva, že by sa deti od svojich rodičov "nakazili" - naserte si! FUCK!! Neverím tomu, že bol niekto vo vesmíre, keď sa homosexualita stále považuje za chorobu.
Aj tak si myslím, že polovica kňazov sú gayovia, ktorý sa hambia za to, kým sú...
A teraz sa do mňa pustite za môj, mimochodom správny názor. Ja som spokojná.






ribs ♥♥

7. july 2013 at 12:17 | Cinema Evans |  the way I look
Áno, som divná. Viem o tom. Vždy sa mi páčili rebrá. ♥